|
História mesta:
Š t ú r o v o
Štúrovo sa rozkladá na
ľavom brehu Dunaja v priesečníku 36 stupňov a 23 min.
zemepisnej dĺžky východne od Greenwicha a 47 stupňov a 48
minút severnej zemepisnej šírky.
Mesto a jeho chotár sa
rozkladá na poslednom cípe ľavobrežnej Podunajskej
nížiny, rozhraní zlomov Hronskej a Ipeľskej sprašovej
tabule. Priemerné ročné teploty dosahujú +10,8 ˚C.
Mesto a jeho blízke okolie sú najteplejšou oblasťou v
celej republike. Veternosť v meste a na jeho okolí je
mierna. Rieka Dunaj, Hron a Ipeľ ako aj sieť vodných
nádrží v okolí pôsobia priaznivo na mikroklímu okolia.
Príroda Štúrova láka
návštevníkov zo Slovenska a zahraničia svojím nádherným
prírodným prostredím, mikroklímou a termálnym kúpaliskom.
Severovýchodne od
mesta sa strmo dvíhajú vulkanické skaly Kováčovských
kopcov. Najvyšší vrch tejto štátnej prírodnej rezervácie
je 395 m vysoká Burda.
Na severozápade mesto
ohraničuje Štátna prírodná rezervácia Vŕšok /Hegyfarok/,
vinohradnícka oblasť Štúrovčanov. V blízkosti mesta sa
nachádza niekoľko prírodných pozoruhodností.
V letných mesiacoch
poskytuje oddych tisíckam rekreantom jedno z najväčších
kúpalísk na Slovensku VADAŠ, rozprestierajúce sa na 24
ha. Pri ňom vyviera prameň vody, teplej 38˚C
Dejiny
Mesto vďaka výhodnej
polohe bolo osídlené už v praveku. Dokazujú to rozsiahle
archeologické výskumy.
Mesto bolo dôležitým
dunajským brodom už v dobe rímskej. Anavum bolo jedným z
predností chýrneho „Limes Romanus“,
vybudovaného v období cisárstva. Z týchto čias pochádza a
k tomuto okoliu sa viaže vzácna pamiatka, prvé literárne
dielo, ktoré vzniklo na našom území.
Veľké zmeny nastávali
koncom 9. storočia, príchodom prvých maďarských kmeňov.
Ostrihom sa stal prvým sídlom uhorských kráľov z rodu
Árpádovcov a tento fakt mal veľký význam aj na rozvoj
osady Kakath, založenej na mieste dnešného Štúrova. Prvú
písomnú zmienku o obci nájdeme v zakladacej listine
opátstva v Hronskom sv. Beňadiku z roku 1075 v ktorom
panovník daroval kláštoru desať domov prievozníkov a časť
pôdy nachádzajúcej sa v chotári Kakathu. V roku 1189
zavítal do Kakathu a Ostrihomu nemecký cisár Fridrich I.
Barbarossa, ktorý sa so svojím krížiackym vojskom poberal
na výpravu do Svätej zeme.
Keď Turci roku 1541
obsadili Budín, osud krajiny rozdelenej na tri časti bol
spečatený. Ich následné 150-ročné panstvo prinieslo
pustošenie a množstvo vojen. Kakath ležal na hranici
okupovaného územia, a tak sa dostal do víru
protitureckých bojov a stavovských povstaní. V roku 1594
sa pokúsilo cisárske vojsko dobyť od Turkov Ostrihom a
Parkan, ale výprava gróga Mikuláša Pálffyho a
arcikniežaťa Jozefa skončila neúspechom.
V 60. rokoch 17.
storočia sa Parkan ocitá znovu v ohni ťažkých bojov.
Na jar 1683 sa
veľkovezír Kara Mustafa rozhodol zasadiť Habsburgovcov
posledný úder a preto sa so svojou 250 000 armádou
vypravil na Viedeň. Súčasne „kurucký kráľ“ a
spojenec Turkov Imrich Thököly ovládol územie dnešného
Slovenska.
Kresťanské vojská sa
7. októbra 1683 priblížili k Parkanu. Sobieskeho jednotky
tvorili predvoj armády a napriek zákazu hlavného velenia
podnikli samostatnú akciu . Turci Poliakom pripravili
pascu a pri „Údolí plaču“ (Siralomvölgy) ich
1 500 pobili.
9. októbra zaútočili
cisárske a poľské vojská na Parkan. Turecká armáda rátala
s pomocou Thökölyho kurucov, ale ten sa nedostavil včas,
lebo toto spojenectvo mu už nebolo vhodné. Spojenecké
vojská Turkov pri Parkane porazili. Takto sa mesto
oslobodilo spod tureckého jarma a zapísalo do dejín
Európy.
Mesto si dosť vytrpelo
aj za stavovských povstaní v 17. storočí.
V 18. storočí bola
postavená aj jediná chránená pamiatka mesta, barokový
rímsko-katolický farský kostol sv. Imricha. V roku 1946
za dekana Vendelína Varjúa bol vojnou zničený kostol
obnovený. Pri kostole sa nachádza baroková kalvária z
roku 1766, ktorá je tiež chránenou pamiatkou.
Niekoľko adries a otváracie doby:
Kino Danubius
Hlavná 6, Tel: 036/ 751
1107
Otvorené denne od 18 hod.
Mestské múzeum
Pri colnici 2, Tel: 036/
752 4002
Otvorené: utorok –
piatok od 10 do 19 hod
Nedeľa od 16 do 19 hod,
pondelok, sobota zatvorené
Mestská galéria
Hlavná 6, Tel: 036/ 752
3461
Otvorené: utorok –
piatok: 10 – 19 hod.
Nedeľa: 16 – 19 hod,
pondelok, sobota zatvorená
Výletná plavba po Dunaji
KTG, pri prístave, Tel:
0907/712985
Od júla do konca augusta
denne od 16 hod.
|
